Montessori je vzdelávací systém, ktorý sa zameriava hlavne na rozvoj prirodzených záujmov u detí.Formálne vyučovacie metódy sú nahradené úplne iným, menej formálnym systémom výučby a celkového prístupu k výuke dieťaťa. Podporuje kognitívne, emocionálne, sociálne a fyzické oblasti vývoja.
Maria Montessoriová
Pani Montessoriová bola pedagogička a lekárka. Vyštudovala najprv matematiku a fyziku a následne aj medicínu. Narodila sa v Taliansku. Stala sa expertkou na detské nervové choroby a získala doktorát zo psychiatrie. V rámci svojej práce navštevovala blázince v Ríme a hľadala v nich pacientov, ktorí boli liečiteľní. Niekde tam prišla do kontaktu aj s deťmi rôzneho postihnutia. Práve na nich pozorovala ich správanie a všimla si dôležitosť podnetov a následne reakcie detí na podnety a začala sa tým zaoberať.
V roku 1907 otvorila prvú školu, tzv. Dom detí. Deťom dala k dispozícii hračky, ale rovnako ich začala zapájať do rôznych činností z bežného života. Jej úlohou v tomto vyučovacom procese bolo dať deťom podnety, ale nechať ich samé si vybrať, samé sa viesť.
Prekvapivo zaznamenala výborné výsledky čo sa týka celkovej zmeny správania. Pani Montessori prišla k záveru, že nie možnosť učiť, ale prostredie, v ktorom sa mohli rozvíjať spôsobilo zmenu.
Metóda Montessori
Základom metódy je presvedčenie, že individuálne vzdelávanie je dôležitejšie, ako systémové. Keď je dieťa len súčasť celistvého systému a musí spĺňať rôzne normy. Celý čas ide o to, aby sa dieťa nechalo viesť sebou samým a svojou intuíciou. Učiteľ nezasahuje do výučbového procesu priamo, ale je len akýmsi vodítkom.
Ako vyzerá Montessori škola?
V prvom rade v takomto zariadení nemá hlavné slovo učiteľ. Nejde o to, čo hovorí, nakoľko procesom dieťa sprevádza. Učiteľ je teda skôr partnerom. Veľký dôraz sa kladie na minimalizovanie akéhokoľvek stresu a strachu z učenia a z autorít. Na dieťa sa pozerá, ako na jedinečnú osobnosť, ktorej má byť umožnené rozvíjať sa a vzdelávať. Deti sa neznámkujú, hodnotia sa slovne.