Vždy, keď som mal mojej priateľke kúpiť niečo na narodeniny alebo na Vianoce, bol som totálne v koncoch. Neviem či to tak majú aj ostatní chlapi, no ja mám naozaj reálne problém, vybrať jej niečo, čo by sa jej páčilo. Riešim to stále, vždy aspoň dva mesiace dopredu. No keďže neviem nikdy nič vymyslieť, nakoniec vždy kúpim nejakú hlúposť dva dni predtým, ako jej to mám dať. Alebo jej kúpim niečo zbytočne drahé, z čoho má v konečnom dôsledku len zmiešané pocity. Preto som sa rozhodol, že to tento rok urobím inak.
Nevedel som, ako celé to moje vymýšľanie bude prebiehať, no vedel som, že jej musím dať niečo, čo nebude príliš okázalé. Naopak, malo by to byť niečo osobné. Niečo, čo jej okamžite povie, že si ju všímam a že viem, čo má skutočne rada a čo sa jej páči. Možno aj to, čo rada robí. Preto som ju začal, možno až príliš prehnane, pozorovať. Nesledoval som každý jej krok, to nie. Ale začal som striehnuť nad každou vecou, čo robí.
Prvé dni som nespozoroval vôbec nič. Miesto toho, aby som si všímal, čo robí, som si všímal jej výraz tváre. Ako sa usmieva, ako sa sústredene pozerá a miesto toho, aby som jej vymyslel nejaký poriadny darček, uvedomil som si, ako veľmi ju mám rád. Dalo by sa povedať, že som sa do nej znova zamiloval. No teraz nebol čas na romantiku, jej narodeniny sa blížili a ja som nebol ani trochu bližšie k tomu, aby som jej vymyslel niečo pekné. Tak som začal opäť s pozorovaním. Všimol som si, že naozaj veľa času venuje svojej manikúre. A potom ma to prepadlo ako blesk z jasného neba. Najlepšia pre ňu bude sada na gelové nechty.
A urobil som fakt dobre. Keď si ju moja priateľka rozbalila, vyzerala, ako keby práve našla niečo vysnívané, niečo, po čom už skutočne dlho túžila. Neskôr mi povedala, že je veľmi šťastná hlavne preto, lebo som si všimol, že sa rada venuje manikúre. No okrem toho ju teraz bude mať neskutočne perfektnú. A to len vďaka mne.